Veľmi veľa ľudí má rado víno. Niet sa čomu diviť, tento nápoj Bohov je populárny už od staroveku. Vedeli ste, že víno v starovekom Ríme pilo dokonca namiesto vody? Dodnes lekári odporúčajú pohár – dva vína týždenne, a to aj vďaka jeho pozitívnym účinkom na zdravie. Ale pozor! Predsa len sa jedná o alkohol, preto to s ním netreba preháňať.
Čoraz viac ľudí sa aj aktívne zaujíma o to, aké víno pije. Dnes sa už dá spraviť aj zrýchlený someliérsky kurz za pár dní. A vďaka cestovaniu a otvorenému trhu môžeme ochutnávať vína z celého sveta. Každý má to svoje preferované víno, a väčšinou si vyberá nielen podľa farby (biele, červené či rosé), ale najmä podľa cukornatosti. Za kvalitným vínom sa ukrýva celá veda. Pretože víno nie je len nápoj, je to poézia ukrytá vo fľaši, a každý dúšok vína vám vyrozpráva príbeh o kraji, kde sa zrodilo.
Suché víno
Suché vína sú zrejme najpopulárnejšie zo všetkých vín. Vynikajú svojou ľahkosťou, a biele suché víno je skvelé aj pre ženy, ktoré si strážia svoju líniu. Medzi suché víno sa zaraďuje také, ktoré obsahuje maximálne 4 gramy zbytkového cukru na liter. Čo je to zbytkový cukor? To je ten, ktorý vo víne zostal aj po skončení kvasenia. Jeho hodnotu udáva hlavne odroda hrozna z akej sa víno vyrába, pretože ako viete, poznáme sladké aj menej sladké odrody.
Rovnaké odrody hrozna sa líšia v cukornatosti od podľa oblasti kde sa pestovali. Geografická oblasť a vplyvy počasia majú teda veľký vplyv na konečnú cukornatosť vína. Suché vína bývajú spravidla kyslejšie a majú výraznú chuť. Medzi najznámejšie biele suché vína patrí napríklad Riesling alebo Sauvignon Blanc, a medzi červené sa radí naša Frankovka, Cabernet sauvignon a mnohé iné. Suché víno sa hodí skoro ku všetkým druhom pokrmov, biele najmä k zelenine, rybám a červené jednoznačne k mäsu.
Polosuché víno
Áno, víno sa nedelí len na suché a sladké, medzi tým existuje veľa odtieňov. Obsah cukru v nich je o niečo vyšší, no stále by sme mali pri ich pití cítiť viac kyslosť. Obsah cukru pri polosuchých vínach nesmie presiahnuť 12 gramov na liter. Pozor! Nemýľte si polosuché vína s polosladkými. Polosuché vína sa tiež hodia k mnohým jedlám a potravinám, skvele si rozumejú napríklad so syrmi. Medzi polosuché patrí napríklad Rulandské biele či Veltlínske zelené, a čo sa červených týka, patrí tam napríklad Merlot. Na presné určenie o aký druh vína ide výborne poslúži táto tabuľka cukornatosti vína:
Obsah zvyškového cukru (g/l) | |
Suché vína | 0 – 4 g/l |
Polosuché vína | 4 – 12 g/l |
Polosladké vína | 12 – 45 g/l |
Sladké vína | 45+ g/l |
Polosladké vína
Polosladké vín majú radi všetci tí, ktorým prídu suché vína príliš „kyslé“, ale aj vinári, ktorí presne vedia aké víno sa hodí k danému jedlu či dezertu. Vinár odborník si polosladké víno dá nielen k dezertu, ale napríklad aj k syru. Tieto polosladké vína majú cukornatosť v naozaj širokom rozmedzí, a tak môžete nájsť vína s 15 gramami cukru na liter, ale aj vína s obsahom až do 45 gramov zvyškového cukru na liter. Rátajú sa sem aj ľahké šumivé vína typu prosecco, avšak pozor, šampanské a jeho odrody majú trochu iné rozdelenie, čo sa cukornatosti týka. Medzi typické slovenské biele polosladké vína patrí napríklad Pálava či mnohé druhy ružových vín – Cuveé rosé alebo Frankovka modrá rosé.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Ako sa vyrába čučoriedkové víno? , Tipy na prípravu mäsa , Tipy ako zariadiť obývačku
Sladké vína
Niekedy sa im hovorí aj dezertné vína, podľa toho, že sa podávajú najmä k dezertom. Majú oveľa menej priaznivcov ako suché vína, a to z pochopiteľného dôvodu – ak sa to s nimi preženie, bolesť hlavy je vďaka vysokému obsahu cukru skutočne intenzívna. Obsah cukru totiž presahuje 45 gramov na liter. Medzi tie najznámejšie sladké vína patrí Pálava, Tramín červený, a patria sem aj všetky slamové vína. Viete aké to sú? Ľadové alebo slamové vína patria medzi vysoko akostné vína, ktoré sa vyrábajú z veľmi sladkých hrozien. Najšťavnatejšie hrozná sa po ručnom zbere nechajú vyschnúť na slame, kde sa z nich odparí veľká časť vody, a tak si zachovajú vysokú prirodzenú cukornatosť. Ďalším druhom je ľadové víno, ktoré sa zbiera až neskoro na jeseň a vďaka prízemným mrazom (minimálne – 7 stupňov pod nulou) bobule zmrznú, a tiež si zachovajú veľa prírodného cukru.